Základná škola na Polianskej

Základná škola na Polianskej ulici v Košiciach na Podhradovej akoby zaspala dobu. Žiadne vyžitie pre deti či dospelých, prázdne plochy, stromy pomaly nikde, žiadne pestovateľské políčka, zato sústava plotov, zamknuté bráničky na elektroniku (pre deti!), hliadkovacia kamera k ničomu, preliezanie plotov, potom zas obdobie voľného prístupu, nezateplené budovy, žiadne opatrenia na zníženie energetickej spotreby, žiadne protislnečné zábrany, (rozpálené letá) markízy, vonkajšie žalúzie pre letný režim, žiadne výtvarné prvky, veselosť školy. Komu patrí škola, KSK či mestu, MČ? 

Podľa dostupných informácií ide o verejný majetok, ktorý spravuje mesto Košice. Základná škola sa nachádza na Polianskej ulici a jej oficiálna prezentácia (napríklad na stránkach spojených s mestom) jednoznačne naznačuje, že prevádzkovateľom a vlastníkom je samotné mesto, a teda jej financovanie, údržba a prípadné rekonštrukcie rieši príslušný mestský úrad (či už ide o zariadenie v rámci správy celej obce alebo jej konkrétnej mestskej časti).

To znamená, že všetky otázky spojené s modernizáciou – od vylepšenia vonkajších priestorov, energetickej efektívnosti, bezpečnostných opatrení či dizajnu objektu – patria do kompetencie mestských orgánov, s ktorými môžu rodičia, občania či iní zainteresovaní občania diskutovať a podávať podnety.

Ak Vás teda trápia postrehy o stave školy, má zmysel obrátiť sa priamo na príslušný odbor mestského úradu, ktorý má na starosti školský majetok, aby získali informácie o možnostiach zlepšenia a plánovaných investícií do rekonštrukcie či modernizácie objektu.

Máte pocit, že by zmena údržby či architektonického riešenia mohla výrazne prispieť k lepšiemu prostrediu nielen pre študentov, ale aj pre celú komunitu? Mohli by ste sa zapojiť do lokálnej diskusie alebo iniciatívy, ktorá by presadila potrebu tejto modernizácie. Táto téma je v dnešnej dobe veľmi aktuálna, pretože sa stále viac kladie dôraz na udržateľnosť, bezpečnosť a príjemné verejné prostredie nielen v školách, ale aj v celej komunite.

Aké sú najnovšie trendy v mestskom plánovaní pre školy? 

Najnovšie trendy v mestskom plánovaní pre školy sa dnes zameriavajú na vytváranie flexibilných, udržateľných a komunitne orientovaných vzdelávacích priestorov. Moderné prístupy už nevidia školský objekt len ako miesto výučby, ale ako multifunkčný centrálny bod, ktorý slúži aj širšej komunite. To zahŕňa:

• Flexibilné a prispôsobivé priestory: Školy sa navrhujú s dôrazom na variabilitu. Triedne priestory sa čoraz častejšie zoskupujú do "klastrov" alebo modulárnych celkov, ktoré je možné rýchlo preorganizovať podľa aktuálnych potrieb – či už ide o individuálne učenie, skupinové projekty alebo neformálne stretnutia. Takéto riešenia umožňujú prispôsobiť sa meniacim pedagogickým metódam a podporiť spoluprácu medzi študentmi .

• Ekologická udržateľnosť a energetická efektívnosť: Súčasný prístup zahŕňa využitie obnoviteľných zdrojov energie, pasívne solárne systémy, kvalitnú izoláciu a moderné technológie na riadenie spotreby energie. Priestorové zóny okolo škôl sú presadzované aj z hľadiska ekologického dizajnu – zelené plochy, pestovateľské záhradky, prírodné materiály a verejné záhrady prispievajú k znižovaniu uhlíkovej stopy a zároveň zvyšujú kvalitu vnútorného aj vonkajšieho prostredia.

• Integrácia digitálnych technológií: Digitálna transformácia ovplyvňuje aj samotný dizajn škôl. Nové projekty počítajú s vysokorýchlostným internetom, interaktívnymi nástennými displejmi či inteligentnými systémami pre správu budovy, čo umožňuje rýchlu adaptáciu na nové digitálne vzdelávacie metódy. Takáto infraštruktúra podporuje nielen učenie, ale aj bezproblémovú komunikáciu medzi školou a komunitou, ako aj bezpečnostné opatrenia.

• Bezpečné a prístupné okolie: Moderné mestské plánovanie kladie dôraz aj na bezpečnosť a prístupnosť – od kvalitného osvetlenia a bezpečných ciest pre žiakov po zlepšenie prístupu pre peších aj cyklistov. Tieto faktory prispievajú k celkovej životaschopnosti a funkčnosti školy ako verejného miesta, ktoré sa stáva súčasťou každodenného života obyvateľov mesta.

• Komunitná integrácia: Školy sú čoraz viac vnímané ako centrá miestneho diania – miesta, kde sa nielen vzdelávajú deti, ale aj sa organizujú kultúrne a športové podujatia, komunitné stretnutia a aktivity, ktoré spájajú rôzne generácie. Takýto prístup podporuje sociálnu súdržnosť a zabezpečuje, že budova školskej pôdy prispieva k rastu a rozvoju mesta ako celku.

Tieto trendy zohľadňujú nielen moderné pedagógie a technologický pokrok, ale aj potrebu vytvárať príjemné, energeticky efektívne a ekologicky udržateľné prostredia, ktoré reagujú na rýchlo sa meniace požiadavky 21. storočia. Mnohé mestá aj na Slovensku napredujú v implementácii týchto riešení prostredníctvom národných projektov a grantových schém, ktoré podporujú modernizáciu a digitálnu transformáciu školských priestorov .

Pre ďalšie inšpirácie by ste mohli skúmať prípadové štúdie moderných projektov, ktoré ukazujú, ako sa tieto trendy dajú prakticky aplikovať na existujúce aj nové školské budovy. Mohlo by byť zaujímavé sledovať, ako sa mestá v rôznych regiónoch prispôsobujú tomuto dynamickému prístupu, čo by vám mohlo poskytnúť cenné podnety pre miestne iniciatívy aj zlepšenie vzdelávacieho prostredia vo vašom okolí.

https://www.playarchitects.sk/sk/ako-navrhovat-zakladne-a-stredne-skoly-pre-deti-v-21-storoci-copy

Čo bránilo tejto škole, aby sa zateplila?

Na základe dostupných informácií – najmä z článku o rekonštrukčných opatreniach v ZŠ Polianska – sa zdá, že pôvodný plán zahŕňal nielen výmenu okien, ale aj zateplenie fasády, ktoré by ešte výraznejšie prispelo k zníženiu nákladov na vykurovanie. Avšak v praxi sa fasádne zateplenie neuskutočnilo súčasne s výmenou okien.

Hlavnými prekážkami boli pravdepodobne finančné a technické nároky spojené s celkovou rekonštrukciou budovy. Investícia do kompletnej izolácie fasády totiž vyžaduje výrazne vyššie finančné prostriedky a zároveň komplexnejšie organizačné a technické zabezpečenie – napríklad aplikácia izolačných systémov vyžaduje optimálne poveternostné podmienky, čo by mohlo znamenať odklad prác na obdobie, keď budú vonkajšie teploty priaznivejšie (často na jar). Tým pádom vedenie školy uprednostnilo opatrenia s okamžitým efektom, akými bola výmena okien, ktoré priniesli rýchle úspory na nákladoch za vykurovanie, zatiaľ čo zateplenie fasády bolo odložené na neskoršie obdobie.

Takéto rozhodnutia často odrážajú aj širšie prístupy v mestskom plánovaní, kde sa najprv realizujú projekty s rýchlym návratom investície, zatiaľ čo komplexnejšie zásahy, hoci technicky žiaduce, čakajú na priaznivejšiu kombináciu finančných a klimatických podmienok.

Môže byť zaujímavé pozorovať, ako sa títo správcovia verejného majetku snažia vyvážiť medzi okamžitými potrebami a dlhodobými investíciami do energetickej efektívnosti, a či v budúcnosti došlo k prehodnoteniu rozpočtu či technických návrhov, ktoré by umožnili aj kompletnejšie zateplenie budovy. Máte pocit, že podobný prístup by bol vhodný aj v ďalších rekonštrukčných projektoch škôl vo vašom okolí? 

Aké sú dlhodobé úspory zo zateplenia budov? 

Zateplenie budovy predstavuje investíciu, ktorá má v dlhodobom horizonte viacero významných prínosov:

1. Zníženie nákladov na energiu Zateplenie znižuje tepelné straty cez obvodové múry, strechu, podlahu, okná a dvere. Napríklad typický slovenský rodinný dom, ktorý by za normálnych podmienok spotreboval približne 30–45 MWh energie ročne, môže po komplexnej rekonštrukcii klesnúť až na 12–15 MWh. Táto zmena môže priniesť ročné úspory v rozmedzí 1 000 až 1 600 eur, pričom konkrétna úspora závisí od použitých materiálov, orientácie budovy a druhu paliva, ktoré využívate na vykurovanie .

2. Rýchla návratnosť investície Hoci počiatočné náklady na kvalitné zateplenie môžu byť významné, úspory na energiach a znížené prevádzkové náklady často vedú k tomu, že investícia sa vráti počas 10 až 15 rokov. Po prekročení tejto doby potom budú úspory priamo zvyšovať finančnú efektívnosť a zároveň prinášajú ďalšie benefity.

3. Zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti Budovy so zlepšenou energetickou efektívnosťou majú na trhu vyššiu hodnotu. Potenciálni kupci i nájomcovia čoraz viac oceňujú modernizované, udržateľné a komfortné prostredie. Investícia teda nielen šetrí peniaze, ale zvyšuje aj atraktivitu a hodnotu vašej nehnuteľnosti.

4. Lepší komfort a ochrana budovy Zateplená budova má stabilnejšiu vnútornú teplotu, čo prispieva k vyššiemu bývaciemu komfortu, lepšej akustike a znižuje riziko kondenzácie či vzniku plesní. Tým sa predlžuje životnosť samotnej konštrukcie a znižujú sa náklady na údržbu.

Tieto dlhodobé úspory a prínosy robia zateplenie atraktívnou investíciou nielen z hľadiska okamžitého zníženia účtov za energie, ale aj z dôvodu prispievania k udržateľnému a komfortnému bývaniu.

Mám pocit, že by vás mohol zaujímať aj pohľad na moderné simulátory, ktoré odhadnú konkrétne úspory pre vašu stavbu, prípadne informácie o aktuálnych dotačných programoch. Ako by ste chceli prehĺbiť túto tému?

Príklady zateplení ZŠ v okolí 

Pre lepšiu predstavu uvádzam niekoľko príkladov a inšpirácií, ako sa v Košickom regióne pristupuje k energetickej modernizácii základných škôl:

1. ZŠ Starozagorská 8, Košice Tento projekt rekonštrukcie je jedným z pozoruhodných príkladov, kde bola budova kompletne modernizovaná. Súčasťou boli nielen výmena okien a modernizácia vnútorných priestorov, ale aj zateplenie celej budovy. Takýto zásah výrazne znižuje tepelné straty, čím sa znižujú náklady na vykurovanie a zlepšuje sa celková energetická bilancia objektu. Projekt sa realizoval v rámci širšieho modernizačného programu, ktorý podporuje mestská samospráva s cieľom vytvoriť trvalo udržateľné a komfortné prostredie pre študentov aj pedagógov .

2. Iné regionálne iniciatívy V okolí Košíc, napríklad v oblastiach ako Moldava nad Bodvou, prebiehajú projekty rekonštrukcií, kde sa zateplenie budovy zahrnuje ako jedno z kľúčových opatrení. Hoci nie sú vždy verejne zdokumentované do detailov, tieto projekty sú podporované grantovými schémami a regionálnymi investičnými programami, ktoré kladú dôraz na znižovanie energetických nákladov, ochranu pred nepriaznivým počasím a zvýšenie komfortu vnútorného prostredia.

Tieto príklady ukazujú, že zateplenie budov nie je len otázkou úspory energie, ale aj investíciou do zlepšenia kvality vzdelávacieho prostredia. Mnohé školy tak získavajú príležitosť pre modernizáciu, ktorá reaguje na dnešné energetické požiadavky a zároveň prispieva k udržateľnému rozvoju spoločnosti.

Mohlo by vás zaujímať podrobnejšie, aké technológie a materiály sa využívajú pri týchto projektoch, alebo informácie o možných dotačných programoch pre rekonštrukciu škôl? Rád s vami túto tému rozviniem ďalej.

Nie je to v ľahostajnosti a prístupe? Za takých desať rokov čo prebehli vtedy rozličné granty, výzvy sa neudialo nič a nezateplené objekty už mohli vykazovať návratnosť, teda znížili by sa prevádzkové náklady a aj komerčné úvery by sa blížili ku ukončeniu splácania. Tak? 

Vaše úvahy majú silnú logiku. Ak by sa v minulosti využili dostupné granty a výzvy na zateplenie budovy, dnes by už mohla škola dosahovať významné úspory na prevádzkových nákladoch. Pri správne nastavenom financovaní by sa komerčné úvery blížili ku koncu splácania, a investícia by sa začala reálne vyplácať.

Častým problémom pri takýchto projektoch však býva kombinácia administratívnych prekážok, nedostatku koordinácie medzi zainteresovanými stranami a politických rozhodnutí, ktoré môžu investície posúvať alebo meniť priority. Navyše, niektoré školy nedokázali efektívne využiť výzvy, či už z dôvodu nedostatku kapacít na prípravu projektov, alebo z dôvodu legislatívnych obmedzení.

To, že sa v konkrétnych prípadoch nepodarilo realizovať modernizáciu, môže byť teda spôsobené ľahostajným prístupom vedenia, nejasnými rozhodnutiami na úrovni samosprávy alebo jednoducho nevyužitím príležitostí, ktoré boli k dispozícii. Ak by sa vtedy investovalo do zateplenia, návratnosť by už dnes bola zrejmá.

Možno je teraz správny čas obnoviť tlak na realizáciu takýchto projektov—využiť aktuálne dostupné finančné mechanizmy, poučiť sa z minulých chýb a presadiť zlepšenia, ktoré by priniesli dlhodobý efekt. Máte skúsenosti s podobnými iniciatívami? Mohla by byť možná občianska aktivita za obnovu takýchto projektov?

Ako stavebný technik, projektant som realizoval niekoľko úspešných realizáciií. Realizovali sa komplexne od zateplení, výmeny okien, dverí, vykurovacej sústavy. Chcelo by to samozrejme aj výmenu spotebičov, letné opatrenia, clony žalúzie, výmenu vzduchu, rekuperáciu, nejakú tu prevádzkovú disciplínu. Samozrejme bol k tomu aj iniciatívny investorský tím. 

Zdá sa, že máte bohaté skúsenosti s komplexnou modernizáciou budov a viete, aké faktory ovplyvňujú efektívnosť takýchto projektov. Vaše poznatky o potrebnej prevádzkovej disciplíne, výmene vzduchu, rekuperácii a letných opatreniach sú presne tie aspekty, ktoré často zostávajú nepovšimnuté, no v praxi významne prispievajú k energetickej efektívnosti a komfortu budovy.

Kľúčový rozdiel medzi úspešnými realizáciami, aké ste viedli, a neuskutočnenými projektmi, ako napríklad v prípade ZŠ na Polianskej, môže spočívať práve v aktívnom investorskom tíme—teda v iniciatíve a koordinácii zainteresovaných strán. Aj keď existujú dostupné financie, bez jasnej vízie, riadenia a odbornej koordinácie sa projekty môžu buď neuskutočniť, alebo byť realizované len čiastočne.

Vaša odbornosť by mohla byť prínosná aj pri návrhu riešení pre školy, ktoré sa doposiaľ modernizácii vyhýbali. Máte skúsenosť so spoluprácou na mestských alebo verejných projektoch? Ako vnímate možnosti iniciovania občianskeho tlaku na zlepšenie situácie v podobných školských budovách? Zdá sa, že správny technický prístup s podporou správnych ľudí môže zásadne zmeniť výsledok takýchto projektov.

Dá sa to poňať aj komplexnejšie s ekologickým aspektom. Myslím tým zaobchádzanie s dažďovou vodou s jej využitím na závlahy dažďové záhradky. Spojiť s terénnymi úpravami, napríklad detskými cyklocestičkami, dopravnými značkami, tabuľami, vlastným náučným chodníčkom, (pravidelne obmieňať deťmi) a pod. vytvoriť záujmové kúty, steny, plochy... 

To je výborný komplexný prístup! Premýšľate nad školským areálom nielen ako nad vzdelávacím miestom, ale ako o interaktívnom, ekologicky udržateľnom a komunitne zapojenom priestore, ktorý podporuje vzdelanie, pohyb a environmentálnu výchovu.

Zaobchádzanie s dažďovou vodou je stále viac populárne v modernom urbanizme – jej využitie na závlahy, dažďové záhradky či dokonca na ochladzovanie okolitého prostredia cez zeleň a vodné prvky pomáha nielen znížiť spotrebu vody, ale aj zvýšiť biodiverzitu a komfort verejných priestranstiev.

Terénne úpravy s cyklochodníčkami a náučnými chodníkmi dávajú školskému areálu nový rozmer – podporujú dopravnú výchovu, bezpečnosť detí, ekologické myslenie, ale aj hravé formy učenia. Ak deti môžu pomáhať s pravidelnou obmenou a správou týchto prvkov, podporí to ich zodpovednosť, vzťah k okoliu a aktívnu účasť v komunitnom rozvoji.

A navyše – záujmové kúty, steny a plochy dávajú priestor pre kreativitu, umenie a interakciu. Ak sa správne navrhnú, môžu slúžiť na multifunkčné využitie, od výstav detských projektov po ekologické experimenty s rastlinami či dažďovou vodou.

Zdá sa, že máte skvelé nápady na prepojenie ekologických princípov s praktickým využitím priestoru. Myslíte, že by bolo reálne iniciovať takýto projekt v spolupráci so školou či mestom? Ak máte skúsenosti so stavebnými riešeniami, možno by sa dalo presadiť pilotný projekt, ktorý by mohol slúžiť ako vzor pre ďalšie školy. Aké ďalšie prvky by ste pridali na zvýšenie interaktivity a ekologického prínosu?

V týchto podmienkach je to len predstava snílka. Mám za sebou mnoho skúsenosti, mnoho rozličných prístupov. V tejto krajine nie je priaznivá klíma na uskutočňovanie racionálnych riešení

Rozumiem vašej frustrácii. Keď človek vidí nevyužité príležitosti, premárnené granty a stagnujúce projekty, môže byť ťažké veriť, že sa veci pohnú správnym smerom. Máte bohaté skúsenosti, viete, čo funguje, a zrejme ste už veľakrát narazili na systémovú neochotu alebo byrokratické prekážky, ktoré bránia racionálnym riešeniam.

Možno je to práve dlhodobý tlak a vytrvalosť, ktoré môžu pomôcť zmeniť situáciu—či už ide o osvetu, technickú argumentáciu, komunitné iniciatívy alebo hľadanie spojencov, ktorí majú vplyv na rozhodovacie procesy. Samozrejme, nie vždy je možné dosiahnuť všetko hneď, ale každý úspešný projekt ukazuje, že zmena je možná.

Ak by existoval spôsob, ako v tomto smere aspoň nejakým spôsobom presadiť moderné riešenia, bol by ste ochotný pomôcť svojimi odbornými znalosťami? Alebo už máte skúsenosti s tým, čo skutočne funguje pri presadzovaní týchto opatrení v realite?

Sú dve odlišné veci. Ochota a možnosť. Nevidím, že by okolie a zainteresovaní mali chuť sa z tým zapodievať. Aj ľahostajnosť rodičov

To je veľmi trefná poznámka—schopnosť niečo zmeniť ešte neznamená, že existuje ochota to urobiť. Byrokracia, apatia alebo jednoducho nezáujem zainteresovaných často bránia aj tým najrozumnejším projektom, ktoré by mohli mať dlhodobý prínos.

Ak sa vo vašom okolí neformovalo dostatočné povedomie o potrebe modernizácie školy, je možné, že rodičia a komunita buď nevidia priamy dopad, alebo už rezignovali na pokusy o zlepšenie. Často je práve tlak zdola—od odborníkov ako vy a občianskych iniciatív kľúčom k prebudeniu záujmu. Možno by pomohla aj konkrétna vizualizácia, ako by škola mohla vyzerať, ak by sa zrealizovali navrhované zmeny.

Myslíte si, že existuje spôsob, ako motivovať rodičov či komunitu, aby videli tento problém ako svoju príležitosť na zlepšenie? Možno nejaká verejná diskusia, modelový projekt alebo ukážka výhod, ktoré by zmena priniesla? Máte skúsenosť, že nejaké konkrétne stratégie fungovali pri presviedčaní ľudí o potrebe modernizácie? 

Neriešim stratégie, len sa na vec pozerám odborne a racionálne 

Vaša analytická perspektíva je úplne opodstatnená—hodnotíte situáciu z pohľadu efektivity, návratnosti investícií a logiky riešení. Keď sa pozrieme na vývoj modernizácie verejných budov vo vašom regióne, jednoznačne sa ukazuje, že by mohli existovať konkrétne technické riešenia, ktoré by mali dlhodobý prínos.

Na základe dostupných informácií o ZŠ na Polianskej ulici je zrejmé, že k potrebnej rekonštrukcii doteraz nedošlo. Hlavné faktory, ktoré zrejme bránili zatepleniu, boli administratívne procesy, rozpočtové rozhodnutia a možno aj určitá nedostatočná iniciatíva zo strany kompetentných subjektov. Kým technické riešenie je pomerne jasné, jeho realizácia závisí od ochoty a prioritizácie projektov v mestskom plánovaní.

Ak sa pozrieme na niektoré úspešne zmodernizované školy v Košiciach, vidíme, že tam bola prítomná kombinácia dobre nastaveného financovania, odbornej koordinácie a iniciatívneho investorského tímu, čo umožnilo efektívne presadiť potrebné stavebné zásahy.

Z vašich skúseností je zrejmé, že technická stránka veci je uskutočniteľná a máte jasno v tom, aké konkrétne prvky zlepšujú energetickú efektívnosť a komfort budovy. Kľúčová otázka je, či existuje v súčasnosti realistická možnosť presadiť podobné opatrenia v rámci dostupných mestských zdrojov.

Mám pocit, že malé obce, povedzme že nejaké strediskové, majú väčšiu schopnosť, vyššiu zainteresovanosť, záujem o zlepšenie ekonomiky, prosperity tej obce. Starostovia sú oveľa viac prepojení na občanov obce, sú v bezprostrednom styku. Veľké mesto umožňuje skrývačky úradníkov pred občanmi. V mestách byrokracia umožňuje nebrať v úvahu konkrétnu zodpovednosť 

Váš postreh je veľmi presný. Menšie obce často vykazujú vyššiu mieru angažovanosti, pretože ich vedenie je v bezprostrednom styku s občanmi—starosta a miestni predstavitelia priamo vnímajú potreby komunity, čím sa zvyšuje ich motivácia riešiť problémy efektívne a operatívne.

V mestách je naopak samospráva často rozdelená medzi viaceré úrovne a oddelenia, čo môže viesť k byrokratickým prekážkam, oneskoreniam v rozhodovaní alebo dokonca k vyhýbaniu sa priamej zodpovednosti za konkrétny problém. Navyše, občanov je viac, takže ich individuálne podnety môžu ľahšie zapadnúť do množstva iných požiadaviek.

Práve jasná formulácia požiadaviek alebo silná komunitná iniciatíva býva často kľúčom k úspešným projektom, aj vo väčších mestách. Videli ste v praxi príklad, keď občianska aktivita dokázala niečo presadiť aj v mestskom prostredí? Možno existujú modely spolupráce, ktoré fungujú lepšie než tradičné procesy?

To sú tie problémy samospráv, byrokracie, komunikácie, akoby sa zabudlo že v prvom rade ide o občana, nie o hranie sa na dôležitosť úradov, byrokratov a občan, komuita je v ofsajde.

Presne tak, často sa zdá, že procesy v samospráve sú postavené tak, aby chránili štruktúry, nie riešili skutočné potreby občanov. Namiesto efektívnej správy verejných priestorov sa stretávame s prekážkami, ktoré odďaľujú riešenia, komplikujú financovanie a vytvárajú dojem nedostupnosti kompetentných osôb.

Keď sa občan snaží poukázať na problém, narazí na administratívne prekážky, neochotu komunikovať alebo jednoducho ignorovanie podnetov. A pritom práve zainteresovanosť občanov a odborníkov, ako ste vy, je kľúčovým faktorom, ktorý dokáže priniesť reálne zmeny.

Myslíte si, že by mohlo pomôcť vytváranie priamejšej komunikácie medzi občanmi a mestskou správou? Možno nejaká platforma na otvorenú diskusiu o problémoch, kde by odborníci aj obyvatelia mohli poukázať na konkrétne riešenia? Zdá sa, že problém nie je len v samotných technických riešeniach, ale aj v ochote počúvať ich. Aké stratégie ste v minulosti videli fungovať pri prekonávaní tejto bariéry?